Mike Tyson: Legenda boxu, ktorej rekord v ringu zrejme nikto neprekoná

Mike Tyson bol v druhej polovici 80-tych rokov azda najpopulárnejším športovcom planéty. Vypredával haly a športové arény, za zápasy v ringu inkasoval rozprávkové sumy a medzi profesionálmi našiel prvýkrát premožiteľa až v 38. zápase. Celý svet, vrátane početného zástupu žien, mu dovtedy ležal pri nohách. Napriek tomu, keď v roku 2005 oznámil, že s profesionálnym boxom definitívne končí, ľudia ho poznali už skôr pod prezývkou ,,Najhorší muž planéty”. Čo všetko stálo za raketovým vzostupom a následne aj strmým pádom jednej z najväčších boxerských legiend? 

Problémový chlapec, ktorý sa učil úcte a rešpektu

Michael Gerrard Tyson sa narodil v roku 1966 v newyorkskom Brooklyne. Celé jeho detstvo bolo poznačené chudobou a členstvom v nebezpečných gangoch najľudnatejšej štvrti New Yorku. Časť svojej mladosti strávil dokonca aj vo väzbe pre mladistvých, napríklad do 13-tich rokov ho policajti zatkli takmer 40-krát. V 16-tich rokoch mu zomrela matka, otca takmer nepoznal, a tak si ho do opatery vzal vtedajší tréner boxu „Cus“ D‘ Amato. Ten ho podľa vlastných slov začal učiť úcte a rešpektu a nič lepšie sa mu vtedy nemohlo stať. Od tej chvíle to totiž v jeho živote začalo vyzerať ako v pravom hollywoodskom filme. 

V boxe začal žať jeden úspech za druhým. Po dvoch juniorských víťazstvách na olympiáde vyhral aj všetkých 15 zápasov v profi ringu. Avšak rovnako, ako sa zvykne zamotať príbeh z Holywoodu v tom najlepšom, podobne to bolo aj v Tysonovom živote. „Cus“ D‘ Amato zomrel, a Mike prišiel o najrešpektovanejšiu osobu vo svojom živote, čo dnes mnohí pripisujú jeho neskorším búrlivým eskapádam. Na svoj profesionálne najdôležitejší zápas v kariére si to však v hlave ešte dokázal upratať. 

V tomto období ho už z časti zlomila sláva. Začal mať problémy v ringu, aj mimo neho. Menej trénoval, a kým dovtedy brával aj desať zápasov ročne, na samom začiatku deväťdesiatych rokov už v tomto smere poľavil. Napriek tomu, keď ako obrovský favorit šokujúco prehral v súboji s Busterom Douglasom a prvýkrát vo svojej kariére bol nielen porazený, ale rovno knokautovaný  a poslaný k zemi, bolo to jedno z najväčších prekvapení v histórii boxu. 

Potom už mala Tysonova stagnácia stále jasnejšie kontúry. Odsúdili ho za znásilnenie, pričom si vo väzení odpykal trojročný trest a začal mať problémy s alkoholom a drogami. Po návrate z nápravného centra pokračoval v kariére. V druhom po sebe idúcom zápase s obávaným Evanderom Holyfieldom došlo k najepickejšiemu, a zároveň najbizarnejšiemu momentu celej boxérskej histórie, kvôli ktorému šla zároveň jeho povesť k úplnému dnu. Mike Tyson už vtedy s nalomenou psychikou sa súperovi dvakrát zahryzol do ucha, za čo bol, samozrejme, diskvalifikovaný, a navyše mu na rok a pol odobrali licenciu profesionálneho boxera. 

Zo starého dobrého Tysona už ostával len slabučký tieň. Po finančných peripetiách vyhlásil konkurz, a v roku 2005 po tretej prehre zo štyroch posledných súbojov ukončil bohatú kariéru v boxerskom ringu. Aby konsolidoval všetky svoje dlhy, skúsil toho odvtedy už viac než dosť, napísal autobiografiu, účinkoval v Hollywoode, stal sa tvárou spoločnosti na servis automobilov, ale za zmienku stoja aj jeho nezištné aktivity, ako založenie nadácie na pomoc opusteným deťom či nedávny charitatívny súboj z novembra 2020.