Čo je vlastne láska a ako pôsobí na naše telo?

Pamätáte si na svoju prvú lásku? Možno sa odohrala na detskom ihrisku, za dverami materskej škôlky alebo na tábore. V prítomnosti toho druhého sme cítili ľahkú nervozitu, motýliky v bruchu a nikto iný pre nás nebol v tej chvíli dôležitejší. Niekomu sa dokonca už v dobe školskej dochádzky podarilo nájsť osudového partnera, s ktorým strávil celý život a zažil s ním osudovú lásku.

Láska nás môže zasiahnuť náhle ako Amorov šíp a často dokáže prekvapiť aj vo chvíľach, keď to najmenej čakáme. Píšu sa o nej knihy, točia romantické filmy a týka sa každého z nás. Veľmi dobre totiž vieme, že neexistuje len tá partnerská, ale aj materská alebo kamarátska. Ako ale láska vlastne vzniká a čo sa pri nej v našom tele odohráva? To je témou dnešného článku.

Čo je to vlastne tá láska?

Ako by ste popísali lásku niekomu, kto ju nikdy nepoznal? Napríklad keby ste o nej mali rozprávať novo vynájdenej umelej inteligencii alebo keby ste sa stretli s návštevníkom z inej planéty. Niekto by určite začal s motýlikmi v bruchu a potiacimi sa dlaňami, ďalší by šiel rovno k sexuálnej príťažlivosti a tretí by sa pustil do vysvetľovania celoživotnej oddanosti.

Pravdu by mali vlastne úplne všetci. Láska má totiž svoj vývoj a je úplne normálne, že ju každý prežíva po svojom a trochu odlišne. Aj v počiatočnej fáze vzťahu vyzerá často úplne inak ako po niekoľkých rokoch. Všeobecnú definíciu, vďaka ktorej by prípadní mimozemšťania a umelá inteligencia pochopili, čo láska znamená, len tak nevymyslíme.

Už ste niekedy počuli o teórii lásky?

S popísaním tohto silného pocitu nám ale môže pomôcť trojuholníková teória lásky. Bola predstavená už v roku 1986 psychológom Robertom Stenbergom. Skladá sa z troch zložiek – intimity, vášne a záväzku, pričom každá zložka predstavuje iný aspekt lásky. [1–3]

• Intimita (hrejivá zložka) vo vzťahu znamená pocity blízkosti, spojenia a puta s druhým človekom. Môžeme si ju predstaviť aj ako „teplo domova“.
• Vášeň (horúca zložka) v sebe skrýva fyzickú atraktivitu a sexuálnu príťažlivosť. Je to taký magnet, ktorý nás ťahá k tomu druhému. Tieto pocity, ale môžu v priebehu času vo vzťahu prirodzene slabnúť.
• Záväzok (chladná zložka) odráža oddanosť a zámer človeka zotrvať vo vzťahu. Je bežný hlavne pre vážne a dlhodobé vzťahy. Jeho intenzita sa totiž často zvyšuje postupne.

Podľa tejto teórie je láska niečo ako skvelé jedlo, do ktorého dáme porciu vášne, primiešame intimitu a toto všetko prepojíme záväzkom. Množstvo týchto ingrediencií sa môže prirodzene v rámci jedného vzťahu v priebehu času líšiť. Rovnako tak zakaždým iný koktail lásky namiešajú aj odlišné vzťahy.

Napríklad tým krátkodobým často chýba intimita a záväzok, ale vášeň väčšinou nie. Dohodnuté manželstvá, ktoré boli v minulosti bežné, sa zase vyznačovali vysokou úrovňou záväzku, ale intenzita intimity a vášne už nemusela byť taká silná. Ideálny vzťah uvaríme, keď nebudeme šetriť ani jednou z týchto zložiek. [1–3]

Ako láska vzniká a čo robí s naším telom?

Keď s niekým zdieľame lásku, svet je zrazu krajším miestom. Viac sa usmievame, máme energie na rozdávanie a spoločne plávame na ružovom obláčiku vysoko nad zemou. Za týmito pocitmi nestojí len nejaká pobláznenosť alebo nadpozemská sila. Dokonca ani nevychádza zo srdca, ale z mozgu a jeho chemických reakcií, ktorých výsledkom je neodolateľný a opojný koktail lásky.

Vedci totiž zistili, že s láskou sú spojené niektoré hormóny, ako je napríklad oxytocín, dopamín, kortizol alebo testosterón. Tie sa potom v našom tele zvyšujú a znižujú podľa toho, čo práve prežívame. Tieto emócie sa najčastejšie rozdeľujú na chtíč, príťažlivosť a oddanosť.

1. Fáza lásky: Chtíč

Chtíč môžeme nazvať ako prvé štádium lásky. Je poháňaný túžbou po sexuálnom uspokojení, ktorá pramení z našej potreby reprodukcie a odovzdávania genetickej informácie. Keď vidíme niekoho, po kom v tomto smere túžime, zvýšia sa nám hladiny pohlavných hormónov. U mužov je to hlavne testosterón a v prípade žien estrogén. Ich zvýšené množstvo potom dokáže rozpáliť naše libido do červených čísel. V tomto prípade zohráva úlohu hlavne fyzický vzhľad, ktorý upúta našu pozornosť. [4 – 5]

Oxytocín sa tiež niekedy nazýva hormónom objatia. V našom tele sa vylučuje pri fyzickom kontakte, najmä pri orgazme. Po intímnych hrátkach s partnerom sa môžeme cítiť o niečo bližšie, čo posilní vzťah. Vazopresín má podobné účinky a jeho vyššie množstvo v tele sa podľa odborníkov objavuje hlavne pri stabilných partneroch. [4 – 5]

Pri týchto hormónoch neplatí pravidlo čím viac, tým lepšie. Majú totiž podobné účinky ako niektoré drogy, a môžeme si na nich dokonca vytvoriť závislosť. To platí hlavne pre dopamín a oxytocín, ktoré v nadmernom množstve spúšťajú nezdravé vzorce správania. Spájajú sa napríklad s nadmernou žiarlivosťou, neverou a iracionálnym konaním. [4]

You might be interested in these products:

Ako sa pozná zamilovaný človek?

Vyššie uvedené hormóny spúšťa množstvo reakcií, ktoré potom cítime na vlastnej koži. Poznať ale na druhom človeku, že niečo také zažíva tiež, je ale o dosť zložitejšie. Napovedať nám môže reč tela alebo jazyk lásky.

1. Má rozšírené zreničky

Keď sa na vás pozrie niekto, komu na vás záleží, najskôr sa mu rozšíria zreničky. Stáva sa to totiž hlavne v situáciách, keď vidíme niečo, čo sa nám naozaj páči. Môže za to hlavne zvýšená hladina už spomínaných hormónov – oxytocínu a dopamínu. [6]

Vďaka tomu človek dokáže lepšie vidieť a zaostriť svoj zrak na cieľ. Za rozšírením zreničiek ale vždy nestojí len vzájomná príťažlivosť. Môže to spôsobiť aj zmena svetla alebo alkohol. [6]

2. Nadväzuje očný kontakt

Už ste určite niekedy počuli slávny výrok: „To bola láska na prvý pohľad.“ Verte, že sa to môže stať aj vám, obzvlášť pokiaľ to bol pohľad dlhý a hlboký. Oči sú skvelým nástrojom komunikácie a často pomocou nich podvedome hľadáme to, čo nás zaujíma. Keď sa nám niekto pozrie priamo do očí, dôjde k nadviazaniu spojenia a určitého typu intimity. V prípade, že sa s partnerom často a dlho pozeráte vzájomne do očí, môže to potvrdzovať skutočnosť a silu vašej lásky. [7]

3. Chce byť v našej blízkosti

Z reči tela sa dá vyčítať skutočne veľa. Pokiaľ sa stane, že sa k nám počas rozhovoru náš náprotivok tak nejako približuje a nahýba, možno ho nezaujala len vôňa nového parfumu. Zrejme podvedome vyhľadáva našu maximálnu blízkosť, čo len potvrdzuje jeho náklonnosť. Tú môžeme odhaliť aj vďaka letmým dotykom, ktorými nás zasypáva, kedykoľvek sa vidíme. [7]

4. Venuje nám väčšiu pozornosť

Pokiaľ sa na rande cítime, že sme pre toho druhého v tej chvíli jediní na svete, je to dobré znamenie. Láska môže spôsobiť tzv. „tunelové videnie“, pri ktorom svoju pozornosť venujeme jednému človeku. Keď niekto dokáže hodiny počúvať naše myšlienkové pochody a nevnímať okolie, napovedá to veľa o jeho náklonnosti a citoch. [7 – 8]

5. Chová sa v našej blízkosti nervózne

Keď sme v blízkosti niekoho, kto sa nám páči, môžeme sa zrazu cítiť zraniteľní a ľahko v strese. Aj tým najsebavedomejším jedincom sa v tej chvíli môže triasť hlas alebo sa im môžu potiť ruky. Niekto pod ťarchou nervozity začne hovoriť trochu z cesty, iný sa zase ľahko červená na tvári. Aj toto sú signály, že pre niekoho znamenáte viac než len kamaráta alebo kamarátku. [8]

Aké účinky má objatie?

K láske patrí bezpochyby fyzický kontakt a tiež pravidelné objímanie. To zažívame aj s rodinou a blízkymi kamarátmi. Vyjadrujeme si tak navzájom podporu a náklonnosť. S tým ale benefity objímania zďaleka nekončia. Má pozitívny vplyv nielen na našu náladu, ale aj na zdravie.

1. Zlepší náladu

Pri objatí sa v tele vylučuje vyššie množstvo dopamínu. Ten sa spája s pocitmi šťastia a potešenia, čo sa potom prejaví veselšou náladou a väčšou psychickou pohodou. Môžeme potom cítiť aj väčší príval energie a motivácie, vďaka ktorej tak ľahšie zvládneme každodenné povinnosti a ciele. Takéto objatie ráno dokáže skvelo naštartovať deň alebo večer upokojiť po hektickom dni. [9]

Pokiaľ hľadáte spôsob, ako mať lepšiu náladu a tiež byť celkovo spokojnejší, prečítajte si článok 10 spôsobov, ako byť v živote šťastnejší.

2. Zníži stres

Vo chvíli, keď cítime, že je toho na nás veľa, môže pomôcť objatie blízkeho človeka. Pritom totiž dochádza k zvýšeniu hladiny serotonínu a oxytocínu. Stresový hormón kortizol sa naopak môže znížiť. Budeme sa potom cítiť pokojnejšie a znížime pocit úzkosti i napätia. Väčšie množstvo serotonínu navyše môže dodať väčšiu sebaistotu, čo sa hodí napríklad v skúškovom období alebo pred prezentáciou na verejnosti. [10 – 11]

Prečo je dôležité bojovať so stresom a ako ho lepšie zvládať, sa dozviete v článku Prečo je pre nás stres nebezpečný a ako ho znížiť?

3. Podporí imunitu

Fyzický kontakt s druhým človekom nemá pozitívny vplyv iba na naše emócie. Vďaka tomu, že znížime hladinu stresu, podporíme aj imunitný systém. Svoju úlohu v tom zohrávajú hormóny. Predovšetkým zvýšenie oxytocínu a zníženie stresového hormónu kortizolu. To sa prejavilo napríklad v štúdii, v rámci ktorej účastníci, ktorí sa častejšie objímali, boli menej náchylní na vznik respiračných ochorení, ako je nádcha alebo prechladnutie. Nebojte sa tak tento „vitamín“ brať častejšie a vo väčších dávkach! [9 – 12]

Ďalšie praktické tipy, ako podporiť imunitu, nájdete v článku 15 spôsobov, ako posilniť imunitný systém a chrániť svoje zdravie.

Poznáte všetkých 8 typov lásky?

O tom, že láska nemusí existovať len medzi dvoma partnermi, vedeli už starí Gréci. Tým sa dokonca podarilo popísať 8 druhov lásky. Ktorú z nich práve prežívate?

1. Agape – láska pre každého. Tiež sa jej hovorí empatická láska a majú ju hlavne ľudia, ktorí by sa pre druhých rozdali. Nečakajú potom nič naspäť, ale často zabúdajú na svoje vlastné potreby.
2. Eros – romantická láska. Je založená na fyzickej atraktivite, dotykoch, bozkoch a ďalších intímnych aktivitách.
3. Philia – oddaná láska. Chýba v nej sexuálna príťažlivosť, ale vyznačuje sa rešpektom a oddanosťou k druhej osobe. Najčastejšie je medzi rodinnými príslušníkmi a dobrými priateľmi.
4. Philautia – sebaláska. Forma lásky, pri ktorej si človek váži sám seba. Nie je sebecký, len vie, že je dôležité starať sa sám o seba, uspokojovať vlastné potreby a prevziať zodpovednosť za vlastný život.
5. Storge – rodinná láska. Je to hlboký cit a emočné spojenie medzi deťmi a rodičmi alebo najlepšími priateľmi.
6. Pragma – dlhodobá láska. Nájdeme ju medzi ľuďmi, ktorí žijú v dlhoročnom spokojnom vzťahu. Nezaobíde sa bez odhodlania a obetavosti na oboch stranách.
7. Ludus – hravá láska. Vyskytuje sa hlavne na začiatku vzťahu a typický pre ňu je flirt, hravosť a smiech.
8. Mania – obsesívna láska. Tá je bežná pre páry, v ktorých nie je láska medzi oboma na rovnakej úrovni. Často vedie k nezdravej žiarlivosti a závislosti na tom druhom. [13]

Spomínané druhy lásky sa v priebehu života navzájom prelínajú. Určite môžeme v rovnakom čase zažívať sebalásku, lásku k partnerovi, deťom, rodičom aj priateľom. Vo vzťahu je ale dôležité, aby boli všetky tieto druhy vyrovnané a veľmi sa navzájom neprevyšovali. Mali by sme sa starať o vlastnú spokojnosť, ale tiež sa starať o tú partnerovu. Dáme mu tak najavo, že nám nie je ľahostajný.

Čo si z toho vziať?

Láska v rôznych podobách je veľkou súčasťou života každého z nás. Ovplyvňuje nielen naše emócie, ale aj často to, ako sa správame. Za všetko môže hormonálny koktail, ktorý zosilňuje našu túžbu po druhom človeku. Nedokážeme ho potom vyhnať z hlavy, myšlienkami sme stále niekde nad zemou a v jeho blízkosti skoro nedokážeme ovládať svoje telo. Pokiaľ je tento cit vzájomný, môže z toho vzniknúť spokojný vzťah, v ktorom je jeden druhému oddaný. Práve po tom túži väčšina z nás. A ak ste tú pravú lásku ešte nestretli, nevešajte hlavu, určite na vás niekde čaká.

Pokiaľ sa vám článok páčil a odniesli ste si z neho zaujímavé informácie, zdieľajte ho aj s priateľmi a ďalšími ľuďmi, na ktorých vám záleží. Vďaka tomu sa tiež dozvedia, čo je to láska.

Sources:

[1] Sorokowski, P., Sorokowska, A., Karwowski, M., Groyecka, A., Aavik, T., Akello, G., Alm, C., Amjad, N., Anjum, A., Asao, K., Atama, C. S., Atamtürk Duyar, D., Ayebare, R., Batres, C., Bendixen, M., Bensafia, A., Bizumic, B., Boussena, M., Buss, D. M., … Sternberg, R. J. Universality of the Triangular Theory of Love: Adaptation and Psychometric Properties of the Triangular Love Scale in 25 Countries. [https://doi.org/10.1080/00224499.2020.1787318

[2] Psychology Today. What Love Is . – https://www.psychologytoday.com/us/blog/first-blush/202104/what-love-is

[3] Robert J. Sternberg. Love. – http://www.robertjsternberg.com/love

[4] Science in the News. Love, Actually: The science behind lust, attraction, and companionship. – https://sitn.hms.harvard.edu/flash/2017/love-actually-science-behind-lust-attraction-companionship/

[5] How Love Works. HowStuffWorks. – https://people.howstuffworks.com/love.htm

[6] A Conscious Rethink. Why Dilated Pupils Are A Good Sign Of Attraction (And Maybe Love). – https://www.aconsciousrethink.com/16784/dilated-pupils-attraction-love/

[7] Well+Good. 6 signs someone is in love with you, based on body language alone. – https://www.wellandgood.com/signs-someone-is-in-love-with-you/

[8] Hack Spirit. The body language of men in love. 15 signs that he’s falling for you. – https://hackspirit.com/the-body-language-of-men-in-love-15-signs-hes-falling-for-you/

[9] US News. The Health Benefits of Hugging .– https://health.usnews.com/health-news/health-wellness/articles/2016-02-03/the-health-benefits-of-hugging

[10] SelectHealth. 4 Reasons Why Hugs Are Good For You. – https://selecthealth.org/blog/2017/08/4-healthy-reasons-to-hug-more

[11] Cleveland Clinic. Why Hugging Is Actually Good for Your Health. – https://health.clevelandclinic.org/why-hugging-is-actually-good-for-your-health-video/

[12] Cohen, S., Janicki-Deverts, D., Turner, R. B., & Doyle, W. J. Does hugging provide stress-buffering social support? A study of susceptibility to upper respiratory infection and illness. – https://doi.org/10.1177/0956797614559284

[13] FTD. The 8 Different Types of Love + the Perfect Combo for You. – https://www.ftd.com/blog/give/types-of-love