Ako na nás vplýva neustále scrollovanie sociálnych sietí?

Sociálne siete sa stali veľkou súčasťou našich každodenných životov. Možno aj vy sami na nich trávite niekoľko hodín denne. Prípadne poznáte niekoho, komu prst roluje novinkami v online priestore už aj zo spánku. Digitálne médiá sú síce dobrým sluhom, ale nič by sa nemalo preháňať. Ak ich človek začne využívať na zabitie každej voľnej chvíle a celé to postupne prerastá aj na čas povinností, asi to nie je veľmi v poriadku. 

Nehovoriac o tom, že na sociálnych sieťach môžeme realitu vnímať skresleným dojmom. Všade sa na nás totiž hrnie iba pozlátko, s ktorým potom porovnávame svoj reálny život, čo nie vždy končí práve ideálnymi myšlienkami. V dnešnom článku sa teda pozrieme detailnejšie na to, čo s našou psychikou dokážu urobiť sociálne siete a aký vplyv má na náš život ich bezduché scrollovanie. 

Popularita sociálnych sietí

Popularita online platforiem stále rastie, o čom svedčí aj prieskum Global WebIndex z januára 2022. Sociálne siete podľa neho používa až 58,4 % svetovej populácie, čo predstavuje neuveriteľných 4,62 miliardy ľudí. Priemerne sme na nich boli aktívni zhruba 2 hodiny a 27 minút každý deň s tým, že toto číslo z roka na rok rastie. Priemerný človek navyše siahne po telefóne zhruba 52-krát denne. [1] [15] 

Zaujímavosti o sociálnych sieťach

Z ďalších zaujímavostí, ktoré ukazuje prieskum vyplýva, že [2]:

• medzi tri najpopulárnejšie sociálne siete v roku 2021 patria Whatsapp, Instagram a Facebook 
• ľudia na internete strávili v roku 2021 takmer sedem hodín denne
• najväčším žrútom času používateľov Android zariadení je YouTube, kde ľudia v roku 2021 trávili priemerne 24 hodín mesačne, za ním nasleduje Facebook (19,6 h / mesiac) a Whatsapp (18,6 h / mesiac)
• ľudia trávia so smartfónom v ruke takmer 5 hodín denne

Tieto štatistiky často neobsahovali dáta z Číny a prieskum z pohľadu popularity nezohľadňoval Youtube. Videoportál bol podľa webu Statista druhou najpopulárnejšou sociálnou sieťou v roku 2021. Naopak najsťahovanejším bol TikTok, ktorý sa aj naďalej teší rastúcej popularite. Aj tieto štatistiky svedčia o tom, že scrollovanie prstom po sociálnych sieťach sa stalo bežnou súčasťou našich životov. [2] [16]

Odkiaľ sa scrollovanie vzalo?

Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, kde sa nekonečné scrollovanie známe aj pod pojmom infinite scrolling či doomscrolling vzalo? Ide o techniku, ktorá na displeji počítača, tabletu či smartfónu načítava stále viac nového obsahu, zatiaľ čo používateľ posúva prstom zhora dolu. Využíva ju Facebook, Instagram, Twitter, ale aj TikTok.

Toto scrollovanie môže fungovať pokojne ako vesmír, ktorý skúmame čoraz hlbšie, ale jeho hranice ani ich náznak sme nikdy neobjavili. Za technikou nekonečného scrollovania stojí vývojár Aza Raskin, ktorý ju prvýkrát ukázal svetu v roku 2006. Jeho cieľom bolo zjednodušiť používateľský zážitok na obyčajný pohyb palca zhora dolu bez toho, aby vás konzumácia obsahu vyrušovala klikaním na ďalšie stránky. Raskin síce neskrýval ušľachtilý zámer, ale s odstupom času sa pre mnohých zo scrollovania stala závislosť. Aj sám tvorca technológie na svojom Twitteri uviedol, že nekonečné scrollovanie môže za premrhanie 200-tisíc ľudských životov denne. [3–⁠4]

Scrollovanie ako technika, ktorá preniká do mozgu

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako môže kúsok programátorského kódu ovplyvňovať životy miliónov ľudí? Nuž, môže za to náš mozog, ktorý miluje notifikácie zo sociálnych sietí a hľadanie kuriozít. Kedykoľvek sa totiž na našom displeji objaví oznámenie o novej správe alebo nájdeme nejaký zaujímavý príspevok náš mozog uvoľní malé množstvo dopamínu. Ten je známy ako hormón šťastia či dobrej nálady, pretože ho mozog produkuje počas činností, ktoré v nás vyvolávajú radosť. Príkladom je konzumácia chutného obeda, hranie videohier, tréning či návšteva kina. 

Toto sú činnosti, ktoré vyhľadávame cielene a majú svoj jasný začiatok a koniec. Rovnako však pristupujeme aj k sociálnym sieťam, kde počas nekonečného scrollovania náš mozog skúša hľadať šťastie, resp. chemickú reakciu, ktorá v ňom uvoľní dopamín. Keď neprichádza nič, čo by mozog uspokojilo, máme tendenciu pokračovať. Vo výsledku sa tak môžeme stať “závislými” a stále siahame po svojich telefónoch. Čím dlhšie nemáme telefón v ruke, tým viac kortizolu sa v našom tele uvoľní. Výsledkom jeho zvýšenej hladiny je stres a nepokoj, ktorý chceme zahnať nejakou odmenou. V tomto prípade je to práve telefón, ktorý naopak pomôže docieliť uspokojenie vďaka dopamínu. A tak sme v neustálom kruhu týchto dvoch hormónov. [15] 

Je to podobný princíp, ako hranie automatov v prípade, že človek už zakúsil sladký pocit víťazstva, ktorý v jeho tele uvoľnil dopamín. Podobný pocit za roky hrania už zažilo veľa gemblerov. Práve to ich poháňa opäť k ďalšej hre. Keď sa im nedarí v druhej kole, dúfajú, že s každou ďalšou hrou sa to zmení. Až sa z toho postupne stáva honba za dopamínom, ktorá prerastá do závislosti. [5–⁠6]

1. Zmyslové preťaženie

Nekonečné scrollovanie so sebou prináša rovnako nekonečný prísun informácií a vizuálnych podnetov. Keďže rolujeme ďalej ako zbesilí, náš mozog nemá dostatok času, aby obrovský objem informácií spracoval. To potom vedie k zmyslovému preťaženiu, následkom ktorého sa môžete cítiť vyčerpaní, vystresovaní či unavení. [7]

2. Negatívny vplyv na duševné i fyzické zdravie

Sociálne siete sú studnicou informácií. Často však nielen pozitívnych, ale aj negatívnych. Tie môžu byť spúšťačom čiernych myšlienok, ktoré následne dokážu negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie. Konzumácia negatívnych správ je spájaná so strachom, stresom, úzkosťou či smútkom. Na nekonečné scrollovanie negatívnych správ sa pozrela aj štúdia z roku 2021. Zistila, že keď stojíte pred voľbou, či správu zatvoríte alebo pokračujete ďalej, mozog aktivuje časti, ktoré vás povzbudzujú k ďalšiemu učeniu. Aj keď vám výsledné informácie môžu spôsobiť zlý pocit, mozog skrátka uprednostní vedomosť pred odložením telefónu. 

You might be interested in these products:

Sami sa tak vystavujete správam, ktoré vo vás môžu vzbudiť spomínané nepríjemné pocity. Sociálne siete navyše veľakrát vytvárajú aj ilúziu dokonalých životov ľudí okolo vás. Je to preto, že každý sa na nich snaží pôsobiť šťastne, aj keď v mnohých prípadoch je pravdou opak. To následne vedie k neustálemu porovnávaniu sa s ostatnými. Výsledkom môže byť veľká nespokojnosť so svojím vlastným životom a lavína pochmúrnych myšlienok.

Problém však nemusí byť vždy len v mentálnej rovine. Nekonečné scrollovanie sociálnych sietí môže mať vplyv aj na naše fyzické zdravie. Často sa mu totiž oddávame práve na úkor inej fyzickej aktivity. Nedostatok pravidelného pohybu má potom vplyv na celkové zdravie. Môže zvýšiť riziko vzniku obezity, ochorenia srdcia, vysokého krvného tlaku, cukrovky 2. typu alebo vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Vysedávanie s mobilom v ruke môže viesť aj k bolestiam chrbta, krku, stuhnutosti svalov a neprospieva ani nášmu zraku. [8–⁠11]

3. Strata produktivity

Pri nekonečnom scrollovaní beží čas tak nejak rýchlejšie. Vezmete do ruky telefón s cieľom na chvíľu pozrieť čo je nové, keď tu zrazu ubehla zhruba pol hodina. K nej sa počas dňa pridá ešte niekoľko podobných momentov, ktoré vás vo výsledku nenápadne obrali o 2 hodiny času. Práve tie potom môžu chýbať vo vašom rozvrhu, kedy si nestíhate zacvičiť, upratať domácnosť alebo sa venovať úplne iným povinnostiam.

Kvôli nekonečnému scrollovaniu môžete veľmi ľahko zabudnúť, čo ste mali v pláne, stratiť prehľad o čase a zanedbávať ostatné činnosti. To sa dokonca nemusí týkať iba bežných povinností, ale aj spánku. Mnoho ľudí totiž zvykne scrollovať Facebookom či Instagramom dlho do noci a pripravujú sa tak o hodiny dôležitej spánkovej aktivity. Nedostatok spánku je potom spúšťačom ďalších nepríjemností, o ktorých sa dozviete v článku Čo sa stane s vašim telom, keď málo spíte? [7]

Tipy, ako zatočiť s nekonečným scrollovaním

Keď zvyknete na sociálnych sieťach tráviť denne dlhé hodiny, zredukovať tento čas zo dňa na deň nebude jednoduché. Napriek tomu sa však môžete skúsiť inšpirovať niekoľkými tipmi, ktoré vám pomôžu zatočiť s nekonečným scrollovaním. 

1. Analyzujte svoje správanie už od rána

Skúste si všímať, kedy a koľko času trávite s telefónom v ruke. Potom toto správanie budete vedieť obmedziť. Na tom, že si chcete prečítať správy a zostať v obraze síce nie je nič zlé, ale ak si nastavíte hranice, môžete postupne nekonečným scrollovaním tráviť menej času.

Ak si napríklad uvedomujete, že mobil je prvá vec, ktorú beriete ráno po zobudení do ruky, aby ste sa rýchlo pripojili na Wi-Fi a zistili, čo je nové, môžete začať týmto zlozvykom. Pred spaním si skrátka položte mobil niekde na druhú stranu spálne, aby ste naň z postele nedočiahli. Namiesto toho, aby ste si vďaka nemu predlžili čas v posteli, môžete vstať o čosi skôr a čas venovať príprave raňajok či rannej káve. Ak sa vám však v hlave vynorila pomyselná STOPKA, pretože svoj telefón zvyknete využívať ako budík a preto ho musíte mať pri sebe, aj toto má riešenie. V prípade, že si ho dáte ďalej od tela, môže vás dostať skôr z postele, keď ho budete chcieť ráno vypnúť. Ale ak vám toto riešenie nevyhovuje, skúste investovať do klasického budíka, ktorý navyše môže byť príjemným novým doplnkom vo vašej spálni. [12]

2. Nevenujte sa telefónu pred spaním

Ten istý postup môžete aplikovať aj pred spaním, kedy opäť mnoho z nás siaha po telefóne. Často to začína nevinne s cieľom 15 minút, ktoré sa postupne zvyšujú až zistíte, že idete spať minimálne o hodinu neskôr. Technológie môžu ovplyvniť nielen čas, ale aj kvalitu spánku.

Modré svetlo z displeja telefónu udržiava váš mozog v pohotovosti, pretože narúša prirodzenú tvorbu melatonínu. Vo výsledku je tak škodlivé pre zdravý spánok. Skúste sa držať pravidla, že telefón do postele nepatrí. Položte si ho ďalej od postele a nevenujte mu čas aspoň hodinu pred spaním. Namiesto toho si napríklad prečítajte dobrú knihu. Výsledkom môže byť nielen dlhší, ale aj kvalitnejší spánok. [12] [14]

Ak vás ohľadom jeho kvality zaujíma viac informácií, určite si prečítajte článok Ako zlepšiť spánok a ako vplýva na zdravie a rast svalovej hmoty.

3. Stanovte si čas na kontrolu telefónu

Nezmyselné siahanie po telefóne niekoľkokrát za deň zrejme patrí k zlozvyku nejedného z nás. Ak čítate tento článok, pravdepodobne nie ste výnimkou. Aby ste sa zbavili tohto požierača času, skúste si vyčleniť konkrétny čas, ktorý budete denne venovať kontrole telefónu. Môže ísť napríklad o pár minút z obedňajšej prestávky alebo mobil zoberte do ruky až keď budete mať vybavené neodkladné povinnosti. 

Ak to celé chcete posunúť ešte ďalej, môžete skúsiť využiť rôzne aplikácie na kontrolu vášho digitálneho života. Nastavíte si v nich čas, ktorý ste ochotní venovať sociálnym sieťam a po jeho naplnení vás aplikácia upozorní. Dokonca sú už aj také, ktoré vám sociálne siete automaticky vypnú a sprístupnia až na druhý deň. Obmedziť čas na telefóne môžete aj tak, že zredukujete množstvo sledovaných informácií. Nemusíte sledovať desiatky stránok, ktoré vás zaťažujú neustálym objemom noviniek, z ktorých väčšina ani nestojí za vašu pozornosť. Skúste tento objem okresať na 2 – 3 kvalitné zdroje, ktoré skontrolujete dvakrát za deň. Pomôcť môže aj personalizácia či úplné vypnutie notifikácií, ktorých množstvo vás potom nebude vyrušovať a spôsobovať nutkanie na telefón. [13]

4. Venujte čas tvorivým aktivitám, rodine, priateľom či reálnemu svetu

Vyčleňte si nejakú hodinku počas dňa, kedy sa namiesto nekonečného scrollovania budete venovať aktivitám, ktoré pozitívne stimulujú váš mozog. Dobrým príkladom je skladanie puzzle či lega, ktoré môže každým dňom bližšie k cieľu uvoľniť vo vašom mozgu dopamín. Rovnako môže fungovať aj maľovanie, výroba náramkov alebo akákoľvek aktivita, ktorá vám umožní dosiahnuť úroveň uspokojenia. Čas pred displejom môžete vymeniť aj za život v reálnom svete.

Skúste sa namiesto toho viac venovať rodine, priateľom či ľuďom okolo vás. Vďaka ich prítomnosti sa môžete skvele odreagovať a získať aj nové zážitky. Ak na sociálnych sieťach radi sledujete správy, skúste ich digitálnu podobu vymeniť za klasické noviny. Nedá sa nimi síce scrollovať, ale budú skvelým spestrením raňajok či inej voľnej chvíle. [14]

Tým môže byť aj turistický výlet, ktorý vás dokonale odreaguje a opäť môže priniesť nezabudnuteľné zážitky. Ak vás v tomto smere zaujíma viac, prečítajte si náš článok Psychická pohoda, chudnutie a kvalitnejší spánok. Aké sú ďalšie výhody turistiky?

Záver

Nekonečné scrollovanie je veľmi aktuálnym druhom závislosti tejto generácie. Ak ním trávite hodiny denne, zrejme je čas sa nad sebou zamyslieť. Sami si totiž môžete spôsobovať nepríjamné mentálne problémy, ktoré sa následne prejavia v reálnom živote. Aj tu totiž platí, že všetkého veľa škodí. 

V prípade, že sa už nachádzate v kolotoči nekonečného scrollovania, určite sa nechajte inšpirovať našimi tipmi, ktoré vám z neho dokážu pomôcť vystúpiť. Dokonca aj práve dnešok môže byť skvelým dňom na obmedzenie sociálnych sietí, ktoré môžete vymeniť za rôzne iné a častokrát oveľa zábavnejšie aktivity. 

Koľko času trávite scrollovaním na sociálnych sieťach vy?

Sources:

[1] Dave Chaffey - Global social media statistics research summary 2022 – https://www.smartinsights.com/social-media-marketing/social-media-strategy/new-global-social-media-research/

[2] Simon Kemp - DIGITAL 2022: GLOBAL OVERVIEW REPORT – https://datareportal.com/reports/digital-2022-global-overview-report

[3] Aza Raskin - Twitter – https://twitter.com/aza/status/1138268959982022656

[4] Josep Ferrer - The Infinite Scroll effect — How design can hack your brain – https://uxdesign.cc/the-infinite-scroll-effect-how-design-can-hack-your-brain-996a9b8129d9

[5] Nir Eyal - Infinite Scroll: The Web's Slot Machine – https://www.psychologytoday.com/us/blog/automatic-you/201208/infinite-scroll-the-webs-slot-machine

[6] Infinite Scroll: The Web’s Slot Machine – https://www.nirandfar.com/the-webs-slot-machine/

[7] Erin Rupp - The Infinite Scroll: Why It’s So Addictive and How to Break Free – https://freedom.to/blog/infinite-scroll/

[8] Nikita A Nekliudov, Oleg Blyuss, Ka Yan Cheung, Loukia Petrou, Jon Genuneit a kol. - Excessive Media Consumption About COVID-19 is Associated With Increased State Anxiety: Outcomes of a Large Online Survey in Russia – https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32788143/

[9] Physical Inactivity – https://www.cdc.gov/chronicdisease/resources/publications/factsheets/physical-activity.htm

[10] JR Thrope - ​​Experts Explain What Happens To Your Brain When You Doomscroll – https://www.bustle.com/wellness/what-happens-to-your-brain-when-you-scroll-through-social-media-for-hours

[11] Ahmad Jezzini Ethan S. Bromberg-Martin, Lucas R. Trambaiolli, Suzanne N. Haber Ilya E. Monosov - A prefrontal network integrates preferences for advance information about uncertain rewards and punishments – https://www.cell.com/neuron/fulltext/S0896-6273(21)00353-6

[12] Everything You Need to Know About Doomscrolling and How to Avoid It – https://health.clevelandclinic.org/everything-you-need-to-know-about-doomscrolling-and-how-to-avoid-it/

[13] Kat Nicholls - 6 tips to stop doomscrolling – https://happiful.com/tips-to-stop-doomscrolling/

[14] Stephanie Barnes - 10 Habits That Will Help Stop Doomscrolling And Boost Mental Health – https://www.huffpost.com/entry/habits-stop-doomscrolling-improve-mental-health_l_5fa012aec5b60e7e37d0711a

[15] AsapSCIENCE – https://www.youtube.com/watch?v=aNvvOQMx0jY&t=25s

[16] Most popular social networks worldwide as of January 2022, ranked by number of monthly active users – https://www.statista.com/statistics/272014/global-social-networks-ranked-by-number-of-users/

[17] Mayank Gupta, Aditya Sharma - Fear of missing out: A brief overview of origin, theoretical underpinnings and relationship with mental health – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8283615/

[18] Jon D. Elhai, Haibo Yang, Christian Montag4 - Fear of missing out (FOMO): overview, theoretical underpinnings, and literature review on relations with severity of negative affectivity and problematic technology use – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8023172/